Preskočiť na hlavný obsah

Belonging - Pomoc traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole

Túto jeseň vyšla zaujímavá kniha. Hovorí o tom, ako sa dá pomôcť traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole. Približuje, aké prostredie, aký prístup má zmysel. Hoci sa prvá časť knihy venuje teoretickým východiskám, má ďaleko od suchopárnych a od praxe vzdialených informácií. Je od autoriek a autora, ktorí majú za sebou roky praxe a 6 rokov „učiteľovania“ v špeciálnej triede pre deti s komplexnou traumou.

Kľúčom k pomoci je VZŤAH. Vzťah medzi učiteľom a žiakom. Kým sa dieťa dokáže hocičo naučiť, musí sa cítiť v bezpečí. V bezpečí spolu s učiteľom a ostatnými deťmi. Na začiatku pomoci na ničom inom v triede nezáleží. Pre traumatizované deti nie je vôbec ľahké vybudovať pocit bezpečia. Inšpiráciu našli v dyadickej vývinovej psychoterapii (DDP) a jej základných pilieroch: P.A.C.E (playfulness – acceptance – curiosity – empathy) alebo Hravosť – Prijatie – Zvedavosť – Empatia. Kniha ponúka konkrétne nápady, aktivity ako byť hravý, prijímajúci, zvedavý a empatický učiteľ alebo učiteľka. Nie je to vôbec jednoduché zoči-voči odmietaniu, agresivite, nadávkam.

29.10.2020 som sa zúčastnila online workshopu k tejto knihe. Riaditeľ školy (kde tento prístup prijali za svoj) uviedol krátku ukážku zo života. Do školy prišiel žiak s 2-hodinovým meškaním. Stalo sa to 45-krát za sebou. Prvý zamestnanec, na ktorého narazil, bola pani, ktorá mala na starosti administratívu. Objala žiaka okolo pliec a opýtala sa, čo sa mu prihodilo. So záujmom a prijatím. Takto spolu pokračovali do jeho triedy.

Kniha sa dá zakúpiť aj na Amazone

Inšpirujte sa!


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných. (Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva ...

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin...