Preskočiť na hlavný obsah

Belonging - Pomoc traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole

Túto jeseň vyšla zaujímavá kniha. Hovorí o tom, ako sa dá pomôcť traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole. Približuje, aké prostredie, aký prístup má zmysel. Hoci sa prvá časť knihy venuje teoretickým východiskám, má ďaleko od suchopárnych a od praxe vzdialených informácií. Je od autoriek a autora, ktorí majú za sebou roky praxe a 6 rokov „učiteľovania“ v špeciálnej triede pre deti s komplexnou traumou.

Kľúčom k pomoci je VZŤAH. Vzťah medzi učiteľom a žiakom. Kým sa dieťa dokáže hocičo naučiť, musí sa cítiť v bezpečí. V bezpečí spolu s učiteľom a ostatnými deťmi. Na začiatku pomoci na ničom inom v triede nezáleží. Pre traumatizované deti nie je vôbec ľahké vybudovať pocit bezpečia. Inšpiráciu našli v dyadickej vývinovej psychoterapii (DDP) a jej základných pilieroch: P.A.C.E (playfulness – acceptance – curiosity – empathy) alebo Hravosť – Prijatie – Zvedavosť – Empatia. Kniha ponúka konkrétne nápady, aktivity ako byť hravý, prijímajúci, zvedavý a empatický učiteľ alebo učiteľka. Nie je to vôbec jednoduché zoči-voči odmietaniu, agresivite, nadávkam.

29.10.2020 som sa zúčastnila online workshopu k tejto knihe. Riaditeľ školy (kde tento prístup prijali za svoj) uviedol krátku ukážku zo života. Do školy prišiel žiak s 2-hodinovým meškaním. Stalo sa to 45-krát za sebou. Prvý zamestnanec, na ktorého narazil, bola pani, ktorá mala na starosti administratívu. Objala žiaka okolo pliec a opýtala sa, čo sa mu prihodilo. So záujmom a prijatím. Takto spolu pokračovali do jeho triedy.

Kniha sa dá zakúpiť aj na Amazone

Inšpirujte sa!


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodiny stál pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými v rodine (Mitterauer, Sieber, 1982). V období stredoveku a feudalizmu bol na území strednej Európy charakter rodiny veľmi podobný pôvodnému významu slova familia. Rodina bola „vlastníctvom“ pána, na ktorého pozemkoch žila. Odvodzovalo sa od toho aj jej meno. Ak panstv

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuj