Túto jeseň vyšla zaujímavá kniha. Hovorí o tom, ako sa dá pomôcť traumatizovaným deťom, aby boli úspešnejšie aj v škole. Približuje, aké prostredie, aký prístup má zmysel. Hoci sa prvá časť knihy venuje teoretickým východiskám, má ďaleko od suchopárnych a od praxe vzdialených informácií. Je od autoriek a autora, ktorí majú za sebou roky praxe a 6 rokov „učiteľovania“ v špeciálnej triede pre deti s komplexnou traumou.
Kľúčom k pomoci je VZŤAH. Vzťah medzi učiteľom a žiakom. Kým sa dieťa dokáže hocičo naučiť, musí sa cítiť v bezpečí. V bezpečí spolu s učiteľom a ostatnými deťmi. Na začiatku pomoci na ničom inom v triede nezáleží. Pre traumatizované deti nie je vôbec ľahké vybudovať pocit bezpečia. Inšpiráciu našli v dyadickej vývinovej psychoterapii (DDP) a jej základných pilieroch: P.A.C.E (playfulness – acceptance – curiosity – empathy) alebo Hravosť – Prijatie – Zvedavosť – Empatia. Kniha ponúka konkrétne nápady, aktivity ako byť hravý, prijímajúci, zvedavý a empatický učiteľ alebo učiteľka. Nie je to vôbec jednoduché zoči-voči odmietaniu, agresivite, nadávkam.
29.10.2020 som sa zúčastnila online workshopu k tejto knihe. Riaditeľ školy (kde tento prístup prijali za svoj) uviedol krátku ukážku zo života. Do školy prišiel žiak s 2-hodinovým meškaním. Stalo sa to 45-krát za sebou. Prvý zamestnanec, na ktorého narazil, bola pani, ktorá mala na starosti administratívu. Objala žiaka okolo pliec a opýtala sa, čo sa mu prihodilo. So záujmom a prijatím. Takto spolu pokračovali do jeho triedy.
Kniha sa dá zakúpiť aj na Amazone
Inšpirujte sa!