Mgr. Daniela Husovská, PhD.
Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných.
(Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002).
Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005).
Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva sa pre ne zmysluplným. Táto skúsenosť je zároveň predpokladom pre schopnosť dieťaťa porozumieť a pripísať význam aj svojim vlastným vnútorným stavom a zážitkom (Fonagy et al., 2002). Vnútorný svet dieťaťa sa tak stáva zmysluplným a celistvým. Ide o kapacitu, ktorá je kľúčová pre zdravý psychický vývin.
Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých.
Reflektívna funkcia v sebe zahŕňa poznanie alebo uvedomenie si, že zážitky vyvolávajú určité presvedčenia a pocity rovnako ako to, že isté presvedčenia a túžby pravdepodobne spustia istý typ správania.
Súčasne k tomu patrí aj poznanie, že medzi presvedčeniami a emóciami existuje vzťah vzájomného ovplyvňovania a rovnako, že určité vývinové obdobia alebo vzťahy sa spájajú s určitými pocitmi a presvedčeniami (Fonagy et al., 2002). Nemyslí sa pri tom na nejaké teoretické znalosti, ale na poznanie, ktoré sa prejaví napríklad v konkrétnej situácii, ak je jednotlivec požiadaný, aby interpretoval správanie v rámci blízkych vzťahov. Príkladom môže byť situácia, keď vidíme, že u nás niekto doma tresol dverami. Vďaka vlastnej reflektívnej funkcii usúdime, že bol pravdepodobne nahnevaný. Máme skúsenosť, že v hneve okrem iného zvyknú ľudia aj trieskať dverami. Vieme, že istá emócia vyvoláva určité správanie. Schopnosť mentalizácie zahŕňa v sebe zložku kognitívnu aj emocionálnu.
Prenesene by sa dalo povedať, že ide o kapacitu rozmýšľať o pocitoch a preciťovať to, o čom rozmýšľame
(M. Target, osobná komunikácia, 11.12.2003 in Slade, 2005).
Reflektívna funkcia sa u jedinca rozvíja od útleho veku (3 mesiacov) najprv poznávaním rozličných mentálnych stavov pomocou ich pozorovania u mamy, ktorá dieťaťu spätne zrkadlí jeho prežívanie. V priebehu prvého roka si dieťa osvojuje kapacitu rozlišovať primárne emócie a vnímať prepojenie medzi emóciami, telom a zážitkom seba, čo tvorí základ reflektívnej funkcie (Slade, 2005). Pre vybudovanie a rozvinutie mentalizácie majú rodičia (opatrovatelia) nenahraditeľnú úlohu.
Schopnosť rodiča mať vo svojej mysli obraz dieťaťa, ktoré má pocity, túžby, zámery, umožňuje dieťaťu objaviť vlastný vnútorný svet cez jeho reprezentáciu (obraz) u rodiča.
Ak rodič nedokáže primerane reflektovať (zobrazovať) to, čo sa v dieťati odohráva, potom dieťa vníma vlastný zážitok ako nereálny, prežíva prázdnotu a ostatní sú pre neho cudzí a vzdialení (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je základom pre rozvoj štruktúr súvisiacich so „self“ a emocionálnou reguláciou (Fonagy et al., 2002).
Tento konštrukt začala rozvíjať v 90-tych rokoch 20.storočia skupina vedcov sústredených okolo P. Fonagyho (Slade, 2005). Svoje korene má prevažne v teórii vzťahovej väzby a vo výskume, ktorý táto teória inšpirovala.
Teória vzťahovej väzby, ako sme už spomínali, rozlišuje štyri stratégie alebo typy pripútania detí v ranom veku. Diagnostikovať ich môžeme prvýkrát okolo prvého roku života dieťaťa. Najčastejším diagnostickým nástrojom je tzv. metóda neznámej situácie (Strange situation procedure - SSP) rozpracovaná Mary Ainswort (1985), kde sa sleduje správanie dieťaťa voči rodičovi počas série separácií. Pomocou SSP môžeme dieťaťu prisúdiť jednu zo štyroch typov vzťahovej väzby k rodičovi, a to bezpečnú, neistú vyhýbavú, neistú ambivalentnú a nakoniec dezorganizovanú.
Mary Main sa s kolegyňami (1985) zamerala na otázku, ako je to so vzťahovou väzbou dospelých, presnejšie s ich mentálnymi reprezentáciami súvisiacimi so vzťahovou väzbou. Nástrojom, ktorý vypracovali a používali, bol „Rozhovor o vzťahovej väzbe v dospelosti“ (Adult Attachment Interview - AAI). Pomocou neho opäť klasifikujú dospelých do kategórií ako bezpečný / autonómny, neistý / popierajúci, neistý / zahltený a s nespracovanou traumou. Tieto kategórie kopírujú typy vzťahovej väzby z útleho detstva. Veľké longitudinálne štúdie (pozri prehľad Fonagy et al., 2002) poukazujú na to, že typ vzťahovej väzby identifikovaný v detstve pretrváva do dospelosti od 68 do 75%.
V ďalšej etape výskumy zistili významnú zhodu medzi typom vzťahovej väzby rodiča a jeho dieťaťa, napr. rodič s bezpečnou /autonómnou „vzťahovou väzbou“ má 3 až 4-krát väčšiu šancu, že jeho dieťa bude k nemu bezpečne pripútané (Van IJzendorn, 1995). Zhoda medzi mentálnymi reprezentáciami rodiča v súvislosti so vzťahovou väzbou a typom pripútania dieťaťa, ako potvrdili výskumy, dosahovala 75% .
Znamená to teda, že schopnosť matky (rodiča) regulovať a organizovať myšlienky a pocity v súvislosti so vzťahom k svojim primárnym opatrovateľom v detstve má spojitosť so schopnosťou regulovať a citlivo reagovať na potrebu blízkosti, upokojenia a bezpečia jej dieťaťa (napr. Van Ijzendorn, 1995). Toto zistenie vyvolalo otázky výskumníkov/čok, akými mechanizmami sa „typ“ vzťahovej väzby rodiča (mentálne reprezentácie v súvislosti so vzťahovou väzbou) prenáša na dieťa. Van IJzendoorn nazval túto „hádanku“ medzera v prenose („transmission gap“). Predpokladalo sa, že správanie rodiča, presnejšie vnímavé, citlivé reagovanie stojí v pozadí prenosu vzťahovej väzby z generácie na generáciu. Opatrovatelia/ľky klasifikovaní ako bezpeční/autonómni budú citlivo reagovať na potrebu dieťaťa po blízkosti a upokojení a budú schopní regulovať jeho emocionálne prejavy, kým správanie tých s neistým typom bude odmietavé alebo naopak zahlcujúce (Slade, Grienenberger, Bernbach, Levy, Locker, 2005). Výskumy však toto prepojenie s istotou nepotvrdili, resp. zistili, že vnímavé správanie rodiča dokáže len čiastočne vysvetliť prenos väzby cez generácie (viď. obrázok 4) (Van IJzendoorn, 1995).
Obrázok 1: X – vplyv vzťahovej väzby rodiča na vnímavé reagovanie; Y – vplyv vnímavého reagovania na istotu vzťahovej väzby dieťaťa; Z – vplyv vzťahovej väzby rodiča na vzťahovú väzbu dieťaťa iným spôsobom ako vnímavým reagovaním (Van IJzendoorn, 1995, s. 398)
Veľmi sľubné vysvetlenie však prináša práve koncept reflektívnej funkcie. Dve štúdie - E. Meins et al. z roku 2001 a D. Oppenheim et al. v roku 2002 (in Fonagy, Target, 2005) –
potvrdili súvislosť medzi vysokou úrovňou mentalizácie (reflektívnej funkcie) a bezpečným pripútaním medzi matkou a dieťaťom. Predpokladá sa nasledovná spojitosť – bezpečná /autonómna vzťahová väzba matky umožňuje a podporuje otvorené skúmanie vlastnej mysle a následne s podobným nastavením pristupuje aj k vnútornému svetu dieťaťa, ktoré sa jej narodilo. Tento postoj dovoľuje rodičovi využívať uvedomovanie si vlastných duševných stavov a pochodov k ich porozumeniu u dieťaťa, ale iba do takej miery, aby nestotožňoval svoj vnútorný svet s vnútorným svetom dieťaťa, ale vnímal ho ako individuálnu a nezávislú bytosť (Fonagy, Target, 2005).
- Literatúra:
- Ainsworth, M. D. (1985). Attachment across the lifespan. Bulletin of the New York Academy of Medicine, 61, 792-812.
- Fonagy, P., Gergely, G., Jurist, E. T., & Target, M. (2002). Affect Regulation, Mentalization and the Development of the Self. London: Karnac Books.
- Fonagy, P., & Target, M. (2005). Bridging the transmission gap: An end to an important mystery of attachment research? Attachment & Human Development, 7(3), 333-343.Main, M., Kaplan, N., & Cassidy, J. (1985). Security in infancy, childhood, and adulthood: A move to the level of representation. Monographs of the society for research in child development, 66-104.
- Slade, A. (2005). Parental reflective functioning: An introduction. Attachment & Human Development, 7(3), 269-281.
- Slade, A., Grienenberger, J., Bernbach, E., Levy, D., & Locker, A. (2005). Maternal reflective functioning, attachment, and the transmission gap: A preliminary study. Attachment & Human Development, 7(3), 283-298.
- Van IJzendoorn, M. H. (1995). Adult Attachment Representations, Parental Responsiveness, and Infant Attachment: A Meta-Analysis on the Predictive Validity of the Adult Attachment Interview. Psychological Bulletin, 117(3), 387-403.
Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014)
Článok "Reflektívna funkcia", ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská, podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná .