Preskočiť na hlavný obsah

Rodič a reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD.

U rodičov v súvislosti s reflektívnou funkciou (ďalej RF) hovoríme o schopnosti reflektovať vnútorné duševné pochody (mentálne stavy) u seba aj u svojho dieťaťa (Slade, 2005). Ide o kapacitu, ktorá je významná pri vytváraní bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa, ale vplýva aj na iné oblasti psychického vývinu. Ak rodič zrkadlí napr. úzkosť dieťaťa, tento vnem organizuje jeho zážitok, vďaka čomu dieťa vie, čo cíti. Reakcia rodiča, v ktorej sa odráža aj prežívanie dieťaťa, sa stáva zdrojom informácií o jeho vnútornom prežívaní. Vo svojej reakcii sa rodič snaží nielen emóciu dieťaťa zrkadliť, ale ju aj regulovať (Fonagy, Target, 1997).
Reflektívna funkcia rodičov sa stala tiež predmetom výskumu. Išlo v prvom rade o snahu potvrdiť jej súvislosť s typom vzťahovej väzby. V prvých výskumoch sa RF posudzovala na základe výpovedí v AAI (Adult Attachment Interview). Fonagy so spolupracovníkmi/čkami (1998 in Slade et al., 2005) vypracovali kritériá na vyhodnotenie výpovedí z AAI z hľadiska reflektívnej funkcie. Túto metódu použili vo svojom výskume v roku 1991, kde analyzovali výpovede tehotných žien - budúcich mám - z hľadiska vzťahovej väzby, pričom posúdili aj úroveň ich reflektívnej funkcie.
Objavili úzku súvislosť medzi prežívaním bezpečia u dieťaťa a schopnosťou rodiča citlivo vnímať jeho vnútorný svet.

Arietta Slade a kol. (2005) použila vo výskume iný nástroj na zachytenie RF. Ide o Rozhovor o rodičovstve (Parent Development Interview – PDI) pôvodne rozpracovaný Aber et al. v roku 1985. Ich výskum potvrdil súvislosť medzi typom vzťahovej väzby u mamy a jej reflektívnou funkciou. Signifikantne najvyššiu RF dosahovali mamy s autonómnou vzťahovou väzbou. Zaznamenali tiež pozitívny vzťah medzi reflektívnou funkciou mamy a typom vzťahovej väzby jej dieťaťa. Svoje zistenia uzatvárajú predpokladom, že reflektívna funkcia môže zohrávať mediačnú úlohu medzi typom vzťahovej väzby u mamy a u dieťaťa. Ak by toto zistenie potvrdili aj ďalšie výskumy, išlo by o významný krok k vysvetleniu medzery v medzigeneračnom prenose vzťahovej väzby (tzv. transmission gap).

Súčasťou vyššie spomínaného výskumu bolo aj hľadanie súvislostí medzi reflektívnou funkciou, typom vzťahovej väzby dieťaťa a emocionálnou komunikáciou mamy (Kelly, Grienenberger, Slade, 2005). Pod emocionálnu komunikáciu zahŕňajú špecificky správanie matky v situáciách, keď je dieťa rozrušené. V tomto prípade sa sledovali predovšetkým negatívne prejavy matky, ktoré skôr prehlbovali nepokoj a neistotu dieťaťa. Výskumníci/čky zistili negatívny vzťah medzi reflektívnou funkciou a narušenou emocionálnou komunikáciou mamy. Ich analýzy naznačujú, že reflektívna funkcia sa zrkadlí v správaní mamy, ktoré následne ovplyvňuje povahu vzťahu s dieťaťom.
Zistili, že negatívne správanie, presnejšie neschopnosť mamy regulovať strach a nepokoj dieťaťa, má úzku súvislosť s pripútaním, ktoré sa nakoniec u dieťaťa utvorí.
Mechanizmus, ako sa to deje, ponúka Bionov koncept obsiahnutia („containment“) (1962 in Fonagy, Steele, Steele, Leigh, Kennedy, Mattoon, Target, 1995). Hovorí o dôležitej schopnosti matky mentálne „obsiahnuť“ dieťa a reagovať na neho takým spôsobom (emocionálne aj fyzickou starostlivosťou), že spracuje nezvládnuteľné pocity dieťaťa a zrkadlí jeho emocionálne rozpoloženie. Ideálne - mama reflektuje dieťaťu aj porozumenie toho, čo vyvolalo jeho nepokoj, aj toho, že jeho prežívanie vníma. Mama nielen zrkadlí emócie dieťaťu, ale spolu s tým aj to, že sa dajú zvládnuť. Jej reakcia zahŕňa tiež schopnosť nenechať sa silnými emóciami zaplaviť, ale ich uniesť, spracovať, čo sprostredkúva cez seba dieťaťu (Fonagy et al., 1995). Bezpečné pripútanie u dieťaťa sa považuje práve za výsledok úspešného „obsiahnutia“. V súvislosti s tým reflektívna funkcia pomáha mamám celistvo reagovať na nepokoj dieťaťa (Kelly et al., 2005). Vďaka nej dokážu v emocionálne náročnej situácii odlíšiť svoje emócie od emócií dieťaťa, mentálne poodstúpiť a získať nadhľad alebo inými slovami porozumieť, čo sa deje, a následne reagovať.

Sledovanie reflektívnej funkcie u adoptívnych rodičov má špecifický význam. Títo rodičia môžu prijímať deti vo vyššom veku a so skúsenosťami z predchádzajúcich blízkych vzťahov (často averzívnymi). Vytváranie vzťahovej väzby k novým rodičom môže byť narušené resp. sťažené. Môže ísť veľmi často o deti, ktorých kapacita mentalizácie je veľmi obmedzená kvôli minulým skúsenostiam s „nedostatočnými“ a nedostupnými opatrovateľmi/kami, veľmi pravdepodobne s takými, ktorí neboli schopní „metabolizovať“ (contain) pre ne intenzívne negatívne emócie.
Jeden z výskumov realizoval tím výskumníkov/čok v londýnskom centre Anny Freudovej (Steele, Henderson, Kaniuk, Hillman, Steele, 2007). Šlo o rodiny, ktoré prijali deti vo vyššom veku väčšinou s traumatickou minulosťou. Rozhovory o rodičovstve (PDI) s adoptívnymi mamami sa vyhodnocovali nielen z hľadiska RF, ale aj s použitím ďalších škál zachytávajúcich prežívanie rodičovstva u mám (ExPI – Experience of Parenting Coding System, Henderson, Steele, Hillman, 2003). Zaznamenali súvislosť medzi schopnosťou mamy koherentne a flexibilne hodnotiť svoje blízke vzťahy z detstva a prežívaním radosti a nádeje v súvislosti s prijatým dieťaťom. Tieto mamy boli aj viac reflektujúce a na dieťa zamerané. Na druhej strane adoptívne mamy, u ktorých bol identifikovaný neistý typ vzťahovej väzby, boli náchylnejšie k prežívaniu pocitov sklamania z rodičovstva a nespokojnosti voči dieťaťu.
Vo výskume B. Priel a jej kolegov (2000) sa záujem sústredil tiež na špecifické intrapsychické charakteristiky matiek - na ich schopnosť „mentalizácie“. Z porovnania medzi biologickými a adoptívnymi matkami vzišli zaujímavé výsledky. Schopnosť „sebareflexivity“ sa zameriavala buď na dieťa alebo na matku samotnú. U adoptívnych matiek sa zistilo, že majú v priemere vyššie skóre v prepojení na dieťa a nižšie skóre v prepojení na seba ako matku. U biologických matiek boli tieto dve skóre vyrovnané. Dá sa z toho usudzovať, že adoptívne mamy majú pozitívny postoj voči svojim deťom, ale tiež nižšiu istotu v role matky, vyrovnanosť s vlastným materstvom a pod. (Priel et al., 2000).

    Literatúra:
  • Aber, J. L., Slade, A., Berger, B., Bresgi, I., & Kaplan, M. (1985). The parent development interview. Unpublished manuscript.
  • Fonagy, P., Steele, M., Steele, H., Leigh, T., Kennedy, R., Mattoon, G., & Target, M. (1995). Attachment, the Reflective Self, and Bordeline States. The Predictive Specificity of the Adult Attachment Interview and Pathological Emotional Development. In S. Goldberg, R. Muir, & J. Kerr (Ed.), Attachment Theory. Social, Developmental, and Clinical Perspectives (s. 233-278). New York: Routledge.
  • Fonagy, P., & Target, M. (1997). Attachment and reflective function: Their role in self-organization. Development and Psychopathology, 9, 679 - 700.
  • Henderson, K., Steele, M., & Hillman, S. (2003). Experience of Parenting Coding System. Unpublished Manuscript. London: Anna Freud Center and University of College London.
  • Kelly, K., Grienenberger, J., & Slade, A. (2005). Maternal reflective functioning, mother-infant affective communication, and infant attachment: Exploring the link between mental states and observed caregiving behavior in the intergenerational transmission of attachment. Attachment & Human Development, 7(3), 299-311.
  • Priel, B., Melamed‐Hass, S., Besser, A., & Kantor, B. (2004). Adjustment Among Adopted Children: The Role of Maternal Self‐Reflectiveness 49(4), 389-396. Family Relations, 49(4), 389-396.
  • Slade, A. (2005). Parental reflective functioning: An introduction. Attachment & Human Development, 7(3), 269-281.
  • Steele, M., Henderson, K., Hodges, J., Kaniuk, J., Hillman, S., & Steele, H. (2007). In the best interests of the late-placed child: a report from the Attachment Representations and Adoption Outcome study. In L. Mayes, P. Fonagy, & M. Target (Ed.), Developmental Science and Psychoanalysis: Integration and Innovation (s. 159-182). London: Karnac Books.

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014)

Licence Creative Commons Článok "Reflektívna funkcia", ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská, podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná .

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin

Venujte dve percentá z dane za rok 2022

Naše občianske združenie Archa - Psychologická pomoc deťom a rodinám sa zameriava na podporu a skvalitňovanie práce s rodičmi a ich deťmi.