Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu máj, 2017

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuj

Objednávka DVD 'Viacnásobné presuny'

DVD "Viacnásobné presuny" (v origináli "Multiple Transitions: A Young Child’s Point of View on Foster Care and Adoption" ) so slovenskými titulkami je možné si objednať prostredníctvom objednávkového formulára .

Rodič a reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. U rodičov v súvislosti s reflektívnou funkciou (ďalej RF) hovoríme o schopnosti reflektovať vnútorné duševné pochody (mentálne stavy) u seba aj u svojho dieťaťa (Slade, 2005). Ide o kapacitu, ktorá je významná pri vytváraní bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa, ale vplýva aj na iné oblasti psychického vývinu. Ak rodič zrkadlí napr. úzkosť dieťaťa, tento vnem organizuje jeho zážitok, vďaka čomu dieťa vie, čo cíti. Reakcia rodiča, v ktorej sa odráža aj prežívanie dieťaťa, sa stáva zdrojom informácií o jeho vnútornom prežívaní. Vo svojej reakcii sa rodič snaží nielen emóciu dieťaťa zrkadliť, ale ju aj regulovať (Fonagy, Target, 1997). Reflektívna funkcia rodičov sa stala tiež predmetom výskumu. Išlo v prvom rade o snahu potvrdiť jej súvislosť s typom vzťahovej väzby. V prvých výskumoch sa RF posudzovala na základe výpovedí v AAI (Adult Attachment Interview). ©The Metropolitan Museum of Art Fonagy so spolupracovníkmi/čkami (1998 in Slade et al., 20

30 rokov pestúnstva / profesionálneho rodičovstva (Marie Croft)

Úvod Marie Croft sa spolu so svojím manželom Jimom úspešne venovali pestúnstvu 32 rokov. Žili vo vidieckej komunite a v tom čase, keď začínali, boli tradičnými pestúnmi a poskytovali starostlivosť súčasne mnohým deťom. V polovici 80.-tych rokov sa stali súčasťou programu terapeutickej pestúnskej starostlivosti. Vďaka tomuto programu sa začali viac zaoberať liečebnými potrebami detí. Od roku 1989 začali spolupracovať s TFC (Treatment foster care program) v Cobourgu (Kanada). Budovali na minulých skúsenostiach, pokračovali v cibrení svojich poznatkov a zručností v práci s deťmi, ktoré zasiahla trauma a ich vzťahová väzba bola narušená. Dodnes využívajú svoje vedomosti a citlivosť pri práci s deťmi v dlhodobej pestúnskej starostlivosti. Marie Croft vzdeláva iných pestúnov v tom, ako sledovať správanie detí v domácom prostredí a ako vypĺňať denné záznamy. V polovici 80.-tych rokov sa začal stále častejšie objavovať termín „treatment foster care“ – liečebná pestúnska starost

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných. (Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva