Preskočiť na hlavný obsah

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD.

Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila.

Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie.
Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuje prežitie dieťaťa – jeho ochranu a naplnenie potrieb. Dieťa a jeho opatrovateľ/ka sú za priaznivých okolností v intenzívnom kontakte. Každý deň prebiehajú medzi nimi tisícky interakcií. Interakcií, ktoré obsahujú očný kontakt, prejavovanie istej miery záujmu, zdieľanie a zrkadlenie emócií. Vďaka týmto každodenným bežným interakciám – momentom medzi dieťaťom a jeho vzťahovou osobou – si dieťa vytvára istý typ vzťahovej väzby, ktorú môžeme u neho pozorovať koncom prvého roka života (Hughes, 1997). Ak má dieťa potrebnú starostlivosť, zažije počas prvého roka týchto interakcií nespočetné množstvo.

Kým John Bowlby položil teoretické základy konceptu vzťahovej väzby, jeho spolupracovníčka Mary Aisnworth priamo pozorovala interakcie medzi mamami a ich malými deťmi. Baltimorská štúdia, v rámci ktorej najprv sledovala interakcie medzi nimi v ich prirodzenom prostredí a neskôr aj v laboratóriu, priniesla dodnes citované zistenia (Bretherton, 2000). Počas 20-minútovej sekvencie v laboratóriu (Strange Situation Procedure) skúmala reakcie detí na prítomnosť cudzej osoby, odlúčenie od mamy a správanie pri návrate mamy. Najmä reakcie detí pri návrate mamy vzbudili jej najväčší záujem. Niektoré reagovali na mamu otvoreným postojom, nevyhýbali sa fyzickému kontaktu a zapojili sa do interakcie s ňou. Tieto deti boli označené ako bezpečne pripútané (secure). Iná skupina detí prejavovala hnev voči mame po jej návrate, plakali a hoci mali záujem o kontakt, neupokojili sa v jej náruči, ale svoju ambivalenciu prejavili kopaním alebo búchaním. Išlo o deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou (insecure / ambivalent / resistant). Tretia skupina detí si navonok akoby mamy nevšímala a prejavovala najmenej nepokoja. Šlo o deti s neistou odmietavou väzbou (insecure avoidant) (Ainsworth et al., 1978 in Bretherton, 2000). Neskôr v polovici 80-tych rokov pribudla ešte ďalšia kategória, a to dezorganizovaná vzťahová väzba (disorganized /disoriented) (Main, Solomon, 1990). Deti z tejto kategórie akoby nemali vypracovaný organizovaný spôsob reakcie v situácii distresu. Ich prejavy sú zvláštne, napr. nie sú schopné pristúpiť k svojmu rodičovi priamo. Ich správanie dáva zmysel, ak sa predpokladá, že sú zaplavené intenzívnym strachom a zmätené zo svojho rodiča.

Neskôr sa hľadalo prepojenie typu vzťahovej väzby so správaním mamy voči dieťaťu. Rodičovské správanie nazývané aj vnímavé, ktoré prispieva k bezpečnému pripútaniu u dieťaťa, má nasledujúce prvky, ako uvádza Landy (2002):
  • upokojovanie dieťaťa v situáciách nepokoja (keď je choré, zranené, rozrušené alebo osamelé)
  • prijímanie pocitov dieťaťa (hnevu, smútku, žiarlivosti, strachu)
  • citlivosť a vnímavosť na podnety zo strany dieťaťa
  • obozretnosť nepreťažovať dieťa vlastnou iniciatívnosťou a prísnosťou
  • prejavovanie pozitívnych pocitov voči dieťaťu a spontánne prejavy radosti a lásky
  • umožnenie dieťaťu, aby bolo samostatné pri spoznávaní a skúmaní svojho okolia pri zaistení jeho bezpečia

U detí s vyhýbavou vzťahovou väzbou sa predpokladá, že sa ich rodičia správajú voči deťom odmietavo v stresujúcich situáciách (Van IJzendoorn, 1995). Nie sú schopní reflektovať negatívne pocity dieťaťa (Fonagy, Target, 1997). Rodičia detí s ambivalentnou väzbou sa veľmi pravdepodobne správajú nepredvídateľne v situáciách distresu. Niekedy v nich samých tieto situácie vyvolávajú neistotu, ktorá im znemožňuje vyladiť sa na dieťa a upokojiť ho alebo naopak niekedy reagujú s neprimeranou intenzitou (Van IJzendoorn, 1995; Fonagy, Target, 1997). Správanie opatrovateľov detí s dezorganizovanou vzťahovou väzbou sa označuje aj vystrašené/zastrašujúce. V tomto prípade sú sami rodičia a nie okolie zdrojom nebezpečenstva a stresu pre svoje deti (Van IJzendoorn, 1995). Môžu byť sami príliš vystrašení a nezvládať situácie alebo prejavovať nadmernú hostilitu a agresiu voči dieťaťu (Landy, 2002).

Hlbšie porozumenie mechanizmom, ktoré operujú v interakciách medzi mamou a dieťaťom a súvisia so vzťahovou väzbou a súčasne aj jeho ďalšími oblasťami vývinu, sa pokúša priniesť koncept reflektívnej funkcie.


    Literatúra:
  • Bretherton, I. (2000). The Origins of Attachment Theory. John Bowlby and Mary Ainsworth. In S. Golberg, R. Muir, & J. Kerr (Ed.), Attachment Theory. Social, Developmental and Clinical Perspectives. (s. 45-84). New York: Routledge.
  • Cassidy, J. (2008). The Nature of the Child's Ties. In J. Cassidy, & P. R. Shaver (Ed.), Handbook of Attachment. Theory, Research, and Clinical Applications.2nd. ed. (s. 3-22). New York: The Guilford Press.
  • Fonagy, P., & Target, M. (1997). Attachment and reflective function: Their role in self-organization. Development and Psychopathology, 9, 679 - 700.
  • Hughes, D. A. (1997). Facilitating developmental attachment: The road to emotional recovery and behavioral change in foster and adopted children. New York: Jason Aronson, Inc.
  • Landy, S. (2002). Pathway to Competence. Baltimore: Paul H. Brookes Publishing.
  • Main, M., & Solomon, J. (1990). Procedures for identifying infants as disorganized/disoriented during Ainsworth Strange Situation. In Attachment in the preschool Years: Theory, research, and intervention (s. 121-160).
  • Rutter, M. (2008). Implications of Attachment Theory and Research for Child Care Policies. In J. Cassidy, & P. R. Shaver (Ed.), Handbook of Attachment. Theory, Research, and Clinical Apllications. 2nd. edition (s. 958-974). New York: The Guilford Press.
  • Van IJzendoorn, M. H. (1995). Adult Attachment Representations, Parental Responsiveness, and Infant Attachment: A Meta-Analysis on the Predictive Validity of the Adult Attachment Interview. Psychological Bulletin, 117(3), 387-403.

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014)

Licence Creative Commons Článok "Reflektívna funkcia", ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská, podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná .

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prednáška s diskusiou:
Od pavúčej nitky k lezeckému lanu.
Ako sa tká dôvera a bezpečie

Prednášajúca: Mgr. Zuzana Zimová
Kedy: 22.9.2018; 9.00-13.00
Kde: Tabačka Kulturfabrik (malé kino), Gorkého 1068/2, 040 01 Staré Mesto
Prihlásiť sa môžte prostredníctvom formulára.
Účastnícky poplatok: 20,-€
Platba bude realizovaná priamo na mieste konania akcie.
Popis©The Metropolitan Museum of Art Tematicky sa prednáška bude venovať téme vzťahovej väzby, to znamená tomu ako sa od útleho detstva vytvára vzťah medzi dieťaťom a jeho rodičom. Dozviete sa tiež, akú má funkciu v jednotlivých obdobiach života. Zároveň sa pristavíme pri tom, ako môžeme porozumieť deťom, ktoré nemali príležitosť budovať si bezpečie a ako im môžeme pomôcť (teda deťom, ktoré vyrastali v prostredí, ktoré bolo skôr ohrozujúce - zanedbávaním, ubližovaním).

Video "Komplexná trauma a jej vplyv na vývin dieťaťa"

Dr. Judith Joseph sa rozpráva s naším blízkym spolupracovníkom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA) na tému komplexná trauma. Kľúčovou súčasťou uzdravenia a liečby detí, ktoré zažili traumatické skúsenosti v blízkom vzťahu, je vytvorenie vzťahu s opatrovateľmi / rodičmi založenom na dôvere, blízkosti a opore. Často však traumatické udalosti obmedzujú túto schopnosť u detí. Dr Becker-Weidman diskutuje o účinných liečebných stratégiách pomáhajúcim traumatizovaným deťom otvoriť sa formovaniu vzťahov. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia.