Preskočiť na hlavný obsah

Dr. Arthur Becker – Weidman (USA)

psychoterapeut, lektor

Arthur Becker-Weidman, Ph.D. získal titul Ph.D. na univerzite v Marylande. Diplom v odbore detská psychológia a forenzná psychológia obdržal od americkej komory psychologických špecializácií a je certifikovaným terapeutom, konzultantom a tréningovým terapeutom inštitútu pre liečbu zameranú na vzťahovú väzbu a inštitútu pre dyadickú vývinovú terapiu. Je riaditeľom Centra pre rozvoj rodiny, ktoré má svoje pobočky v New Yorku a v Buffale, USA.

Dr. Becker-Weidman je medzinárodne uznávaným prednášajúcim a rešpektovaným lektorom workshopov. Je poradcom pre iných teraputov/-ky a pre organizácie v USA v oblasti diagnostiky a terapie porúch pripútania, liečbou zameranou na vzťahovú väzbu a vplyvu alkoholu na plod počas tehotenstva. Dr. Becker-Weidman je viceprezidentom Asociácie pre liečbu a trénig v oblasti pripútania u detí. Je mimoriadnym profesorom na štátnej Newyorskej univerzite v Buffale, na akadémii pre ľudský vývin v Singapure a na Medellie College. Pracuje pre radu Newyorskej americkej odbornej spoločnosti pre zneužívanie detí. Dr. Becker-Weidman založil a bol prvým prezidentom inštitútu pre dyadickú vývinovú psychoterapiu. Je riaditeľom inštitútu pre liečbu zameranú na vzťahovú väzbu na univerzite v Singapure.

Dr. Becker-Weidman je autorom mnohých článkov a výskumných štúdií vo významných odborných periodikách.

Je autorom a editorom šiestich publikácií: 
  • Creating Capacity for Attachment, Wood N Barnes, 2005/2011, 
  • Attachment Parenting, Jason Aronson, 2010, 
  • Dyadic Developmental Psychotherapy: Essential Practices & Methods, Jason Aronson, 2010, 
  • The Dyadic Developmental Psychotherapy Casebook, Jason Aronson, 2011, 
  • The Dyadic Developmental Psychotherapy Primer, 2012, a 
  • The Attachment Therapy Companion: Key Practices for Treating Children & Families, 2012.

Dr. Becker-Weidman vydal štyri tréningové DVD:
  • Principles of Attachment Parenting (2006), 
  • Assessing Children with Complex Trauma and Disorders of Attachment (2007), 
  • Assessing Caregiver Reflective Capacity, Commitment, Insightfulness, and Sensitivity (2010), 
  • Introduction to Dyadic Developmental Psychotherapy (2010).

Dr. Judith Joseph sa rozpráva s našim lektorom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA)


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby.
Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodiny stál pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými v rodine (Mitterauer, Sieber, 1982). V období stredoveku a feudalizmu bol na území strednej Európy charakter rodiny veľmi podobný pôvodnému významu slova familia. Rodina bola „vlastníctvom“ pána, na ktorého pozemkoch žila. Odvodzovalo sa od toho aj jej meno. Ak panstvo zmenilo majite…

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila.
Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuje prežitie die…