Preskočiť na hlavný obsah

PhDr. Petra Winnette, PhD

Popis


Pôvodným povolaním pedagogička, získala doktorát v odbore porovnávacích vied na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V rámci dlhodobého štipendia študovala vývinovú a aplikovanú psychológiu na University College Cork v Írsku. V rokoch 2017 – 2018 absolvovala vedecko-študijný pobyt na prestížnej Columbijskej univerzite v New Yorku, kde sa zaoberala výskumom v odbore afektívnej vývinovej neurovedy a sociálnej kognitívnej neurovedy. Špecializuje sa na raný neurobiologický vývin, attachment, adverzný raný vývin a vývinovú traumu. Je certifikovanou terapeutkou v USA v metóde Pesso Boyden System Psychomotor (PBSP), Dyadickej vývinovej psychoterapie a Terapie zameranej na attachment. Napísala a publikovala niekoľko kníh v tejto oblasti.
Založila a od roku 2003 odborne riadi Inštitút rodinnej starostlivosti Natama. Má rozsiahlu a dlhodobú terapeutickú prax zameranú na terapiu následkov „adverzného“ detstva a vývinovej traumy u detí a dospelých. Ako prvá presadila v Českej republike tému attachmentu (vzťahovej väzby), zoznámila českú odbornú verejnosť so zahraničnými expertmi, ako sú Daniel A. Hughes, Arthur Becker-Weidman, Jonathan Baylin a s ich prácou. V priebehu rokov úspešne vyškolila veľkú skupinu českých terapeutov v metóde dyadickej vývinovej psychoterapie a naďalej túto metódu rozvíja. V súčasnosti sa okrem terapeutickej a pedagogickej praxe zameriava na výskum neurobiologického vývinu mozgu a správania.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezp...