Preskočiť na hlavný obsah

Mgr. Marianna Kollárová

psychologička

Venujem sa prevažne deťom so zdravotným znevýhodnením a špecifickými potrebami (napr. s emočnými ťažkosťami – úzkostným deťom s pocitmi menejcennosti, s ťažkosťami v učení i v správaní - ADHD, s narušenou komunikačnou schopnosťou, poruchami sluchu, zraku...) a ich rodičom. Špecificky sa viac zameriavam na deti raného a predškolského veku, ktorých vývin je oneskorený alebo nerovnomerný. Poskytujem diagnostiku a psychoterapiu deťom (terapia hrou, symbolicko-relaxačná terapia), ich rodičom výchovné poradenstvo (filiálna terapia).

Vzdelanie

Študovala som psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Absolvovala som dlhodobý psychoterapeutický výcvik v symbolickej a relaxačnej psychoterapii. Ukončila som aj modifikácie symbolickej a relaxačnej psychoterapie zamerané na deti a na tehotné. Od. r. 2006 som zapísaná na zozname psychoterapeutov Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. V r. 2014 som ukončila vzdelávanie v Terapii hrou a v r. 2015 som ukončila nadväzujúce vzdelávanie Filiálnu terapiu.

Skúsenosti

Mám viacročné skúsenosti v práci s deťmi s poruchami správania v Reedukačnom centre a Domove pre deti s poruchami správania v Čechách ako i s deťmi so zdravotným znevýhodnením predškolského a školského veku a ich rodičmi v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

NA VZŤAHOCH ZÁLEŽÍ – Vzdelávanie a prax citlivá voči traume KANADSKÉ INŠPIRÁCIE

Obsah Úvod ` Pre koho je podujatie určené Hostia/Prednášajúci PROGRAM 1. SEPTEMBER – 17. NOVEMBER 2023 - prístup ku siedmim videonahrávkam (slovenské titulky) 19. OKTÓBER 2023 - 14:00-15:30 online panelová diskusia (tlmočené) 20. OKTÓBER 2023 - 14:00-15:30 online panelová diskusia (tlmočené) Prihlasovanie Poplatok Úvod Experti a expertky venujúci sa traume hovoria o tom, že najzásadnejší traumatický zážitok v detstve nezvykne byť samotná traumatická spomienka, ale bytostný zážitok, že tu nikto nie je, že som v tom sám/sama. Liečivým sa potom stáva skúsenosť, že tu niekto so mnou je – niekto ma vidí, vníma, snaží sa pochopiť, zaujíma sa o mňa, považuje ma za hodnotného – vytvára so mnou spojenie = VZŤAH. Práve preto: NA VZŤAHOCH ZÁLEŽÍ. Potom už nie som sám /sama a svet prestáva byť tým ohrozujúcim desivým miestom. Presne to isté môže platiť aj pre školu. Škola už nemusí byť tým ohrozujúcim desivým ...

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezp...