Preskočiť na hlavný obsah

Video "Komplexná trauma a jej vplyv na vývin dieťaťa"

Dr. Judith Joseph sa rozpráva s naším blízkym spolupracovníkom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA) na tému komplexná trauma. Kľúčovou súčasťou uzdravenia a liečby detí, ktoré zažili traumatické skúsenosti v blízkom vzťahu, je vytvorenie vzťahu s opatrovateľmi / rodičmi založenom na dôvere, blízkosti a opore. Často však traumatické udalosti obmedzujú túto schopnosť u detí. Dr Becker-Weidman diskutuje o účinných liečebných stratégiách pomáhajúcim traumatizovaným deťom otvoriť sa formovaniu vzťahov. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Tréning rodičovských zručností

Obsah Čo je Tréning rodičovských zručností? Čo Vás na stretnutiach čaká? Program stretnutí Pri akých detských výzvach je tréning rodičovských zručností vhodný? Termíny stretnutí Organizačné Podmienky účasti na kurze Prihlásenie Čo je Tréning rodičovských zručností? Filiálna terapia alebo tréning rodičovských zručností je špeciálny 10-týždňový tréningový program pre rodičov, ktorý pomáha posilňovať vzťah medzi rodičom a dieťaťom použitím hrovej polhodinky raz týždenne. Skupinka 3-4 rodičov sa stretáva s lektorkami (bez detí) raz týždenne vo vopred dohodnutom čase. Výhody skupinovej formy tréningu: rodičia spolu môžu zdieľať svoje skúsenosti, prežívanie procesu učenia sa nových zručností, môžu si byť vzájomnou podporou a povzbudením, navyše zažijú, že v tom nie sú sami a aj iní majú svoje ťažkosti a nie sú perfektní, či dokonalí, ale len dostatočne dobrí. -na obsah- Čo Vás na stretnutiach čaká? Lektorky na sp...

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezp...