Dr. Judith Joseph sa rozpráva s naším blízkym spolupracovníkom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA) na tému komplexná trauma. Kľúčovou súčasťou uzdravenia a liečby detí, ktoré zažili traumatické skúsenosti v blízkom vzťahu, je vytvorenie vzťahu s opatrovateľmi / rodičmi založenom na dôvere, blízkosti a opore. Často však traumatické udalosti obmedzujú túto schopnosť u detí. Dr Becker-Weidman diskutuje o účinných liečebných stratégiách pomáhajúcim traumatizovaným deťom otvoriť sa formovaniu vzťahov. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia.
Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodiny stál pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými v rodine (Mitterauer, Sieber, 1982). V období stredoveku a feudalizmu bol na území strednej Európy charakter rodiny veľmi podobný pôvodnému významu slova familia. Rodina bola „vlastníctvom“ pána, na ktorého pozemkoch žila. Odvodzovalo sa od toho aj jej meno. Ak panstv