Preskočiť na hlavný obsah

Mgr. Jana Pankuchová

psychologička

Aktuálne sa venujem sa prevažne deťom a dospievajúcim s ťažkosťami v učení, v správaní a v emočnom prežívaní (úzkosť, znížené sebavedomie, nadmerný stres) a ich rodičom, , t.č. viac pracujem aj s deťmi so všeobecným intelektovým nadaním. Poskytujem diagnostiku, poradenstvo a psychoterapiu deťom (terapia hrou), ich rodičom výchovné poradenstvo a filiálnu terapia.

Vzdelanie

Študovala som psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislava. Absolvovala som krátkodobé vzdelávania (120 hodín) v KBT terapii pre deti, v integratívnom prístupe motivácie k zmene pre jednotlivcov, komplexné systémy, rodiny a páry, v Krízovej intervencii v prípade ohrozenia a smrti, v Terapii hrou (Na dieťa zameraná terapia hrou) a Filiálnej terapii (Terapia vzťahu rodič – dieťa), spolupracujem s Inštitútom Terapie hrou, Pezinok. Aktuálne som frekventantkou česko-slovenského výcviku v skupinovej psychoterapii v prístupe SUR.

Skúsenosti

Mám viacročné skúsenosti v práci s deťmi predškolského, školského veku a adolescentmi a ich rodičmi v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, tiež s dospievajúcimi na strednej škole, kde som pracovala ako školská psychologička. Koordinovala a realizovala som tiež terapeutické a preventívne skupinové programy a aktivity pre deti naprieč celým vekovým spektrom.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezp...

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných. (Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva ...