Preskočiť na hlavný obsah

Komplexná posttraumatická porucha (complex PTSD) - nová diagnostická kategória

Dávame do pozornosti:

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydáva v tomto roku aktualizovanú klasifikáciu chorôb (MKCH 11). Je do nej začlenená nová diagnostická kategória – „Komplexná posttraumatická porucha“ (complex PTSD).
Pri tejto príležitosti Medzinárodné centrum Anny Freudovej organizuje konfrenciu pod názvom „Porozumenie komplexnosti komplexnej postraumatickej stresovej poruchy u detí a mladých ľudí.“ Vystúpia na nej vedúce osobnosti z akademického prostredia aj klinickej praxe z Európy. Cieľom je rozšíriť porozumenie a diskutovať o novej diagnóze a jej použití / využití pre klinickú prax aj výskum so špeciálnym zameraním na deti v školskom veku.
Témy:
  • Symptomatológia komplexnej PTSD a ako a prečo vôbec táto diagnóza vznikla
  • Výskyt komplexnej PTSD v rôznych vzorkách detí a dospievajúcich
  • Ako diagnostikovať deti, dospievajúcich a rodiny, ktoré boli dlhodobo (komplexne) traumatizované a súčasné možnosti intervencií
  • Či sú súčasné účinné intervencie pre PTSD efektívne aj pri komplexnej PTSD
Viac informácií nájdete priamo na stránke Medzinárodného centra Anny Freudovej (v angličtine)
Menovky:

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných. (Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005). Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva ...
Čítať ďalej

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezp...
Čítať ďalej