Preskočiť na hlavný obsah

Komplexná posttraumatická porucha (complex PTSD) - nová diagnostická kategória

Dávame do pozornosti:

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydáva v tomto roku aktualizovanú klasifikáciu chorôb (MKCH 11). Je do nej začlenená nová diagnostická kategória – „Komplexná posttraumatická porucha“ (complex PTSD).
Pri tejto príležitosti Medzinárodné centrum Anny Freudovej organizuje konfrenciu pod názvom „Porozumenie komplexnosti komplexnej postraumatickej stresovej poruchy u detí a mladých ľudí.“ Vystúpia na nej vedúce osobnosti z akademického prostredia aj klinickej praxe z Európy. Cieľom je rozšíriť porozumenie a diskutovať o novej diagnóze a jej použití / využití pre klinickú prax aj výskum so špeciálnym zameraním na deti v školskom veku.
Témy:
  • Symptomatológia komplexnej PTSD a ako a prečo vôbec táto diagnóza vznikla
  • Výskyt komplexnej PTSD v rôznych vzorkách detí a dospievajúcich
  • Ako diagnostikovať deti, dospievajúcich a rodiny, ktoré boli dlhodobo (komplexne) traumatizované a súčasné možnosti intervencií
  • Či sú súčasné účinné intervencie pre PTSD efektívne aj pri komplexnej PTSD
Viac informácií nájdete priamo na stránke Medzinárodného centra Anny Freudovej (v angličtine)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Video "Komplexná trauma a jej vplyv na vývin dieťaťa"

Dr. Judith Joseph sa rozpráva s naším blízkym spolupracovníkom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA) na tému komplexná trauma. Kľúčovou súčasťou uzdravenia a liečby detí, ktoré zažili traumatické skúsenosti v blízkom vzťahu, je vytvorenie vzťahu s opatrovateľmi / rodičmi založenom na dôvere, blízkosti a opore. Často však traumatické udalosti obmedzujú túto schopnosť u detí. Dr Becker-Weidman diskutuje o účinných liečebných stratégiách pomáhajúcim traumatizovaným deťom otvoriť sa formovaniu vzťahov. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia.

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila.
Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuje prežitie die…