Preskočiť na hlavný obsah

Workshop Komplexná trauma – február 2016

Reakcie účastníčok na workshop s Dr. Arthurom Becker-Weidmanom vo februári 2016


„Zaujímavá, aktuálna téma, výborný, skúsený odborník.“
„Výborne vysvetlené pozadie problémov detí vystavených komplexnej traume – pochopenie súvislostí prostredníctvom praktických príkladov a ukážok. Veľmi oceňujem diagnostické techniky pre prácu s deťmi. Výborná atmosféra na workshope."
„Množstvo cenných informácií využiteľných v praxi.“
„Everything was perfect from the educational, social and any other point of view.“ (účastníčka z Poľska).
„Workshop bol pre mňa mimoriadne príjemný, dobre zorganizovaný, informatívny. Oceňujem, že prednášajúci bol veľmi flexibilný, „nepodceňoval“ poslucháčov, dobrá atmosféra celého priebehu, množstvo občerstvenia.„
Menovky:

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodiny stál pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými v rodine (Mitterauer, Sieber, 1982). V období stredoveku a feudalizmu bol na území strednej Európy charakter rodiny veľmi podobný pôvodnému významu slova familia. Rodina bola „vlastníctvom“ pána, na ktorého pozemkoch žila. Odvodzovalo sa od toho aj jej meno. Ak panstv
Čítať ďalej

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuj
Čítať ďalej