Preskočiť na hlavný obsah

Workshop Komplexná trauma – február 2016

Reakcie účastníčok na workshop s Dr. Arthurom Becker-Weidmanom vo februári 2016


„Zaujímavá, aktuálna téma, výborný, skúsený odborník.“

„Výborne vysvetlené pozadie problémov detí vystavených komplexnej traume – pochopenie súvislostí prostredníctvom praktických príkladov a ukážok. Veľmi oceňujem diagnostické techniky pre prácu s deťmi. Výborná atmosféra na workshope."

„Množstvo cenných informácií využiteľných v praxi.“

„Everything was perfect from the educational, social and any other point of view.“ (účastníčka z Poľska).

„Workshop bol pre mňa mimoriadne príjemný, dobre zorganizovaný, informatívny. Oceňujem, že prednášajúci bol veľmi flexibilný, „nepodceňoval“ poslucháčov, dobrá atmosféra celého priebehu, množstvo občerstvenia.„

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Tento text je súčasťou dizertačnej práce: „Psychologické charakteristiky rodiča a rodiny v kontexte rôznych typov rodín“ (Husovská, 2014) Článok "Rodina z historickej perspektívy" , ktorého autorkou je PhD. Daniela Husovská , podlieha licencii Creative Commons Uveďte pôvod-Nepoužívajte komerčne 4.0 Mezinárodná . Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby. Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodin

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila. Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuj