Preskočiť na hlavný obsah

Workshop Komplexná trauma – február 2016

Reakcie účastníčok na workshop s Dr. Arthurom Becker-Weidmanom vo februári 2016


„Zaujímavá, aktuálna téma, výborný, skúsený odborník.“
„Výborne vysvetlené pozadie problémov detí vystavených komplexnej traume – pochopenie súvislostí prostredníctvom praktických príkladov a ukážok. Veľmi oceňujem diagnostické techniky pre prácu s deťmi. Výborná atmosféra na workshope."
„Množstvo cenných informácií využiteľných v praxi.“
„Everything was perfect from the educational, social and any other point of view.“ (účastníčka z Poľska).
„Workshop bol pre mňa mimoriadne príjemný, dobre zorganizovaný, informatívny. Oceňujem, že prednášajúci bol veľmi flexibilný, „nepodceňoval“ poslucháčov, dobrá atmosféra celého priebehu, množstvo občerstvenia.„
Menovky:

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Video "Komplexná trauma a jej vplyv na vývin dieťaťa"

Dr. Judith Joseph sa rozpráva s naším blízkym spolupracovníkom, Dr. Arthurom Becker-Weidmanom z Centra pre rozvoj rodiny (NY, USA) na tému komplexná trauma. Kľúčovou súčasťou uzdravenia a liečby detí, ktoré zažili traumatické skúsenosti v blízkom vzťahu, je vytvorenie vzťahu s opatrovateľmi / rodičmi založenom na dôvere, blízkosti a opore. Často však traumatické udalosti obmedzujú túto schopnosť u detí. Dr Becker-Weidman diskutuje o účinných liečebných stratégiách pomáhajúcim traumatizovaným deťom otvoriť sa formovaniu vzťahov. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzdravenia.
Čítať ďalej

Vzťahová väzba

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Do odbornej psychologickej literatúry, v ktorej centre je rodič a dieťa (mama a dieťa), dnes neodmysliteľne patrí teória pripútania a bohaté poznanie, ktoré podnietila.
Jej základným postulátom je, že deti sú už od narodenia vybavené špecifickým správaním, ktoré môžeme nazvať „attachmentové“ („pripútavacie“) správanie. Prvýkrát na neho upozornil a pomenoval anglický psychiater John Bowlby (1969/82, 1973, 1980 in Rutter et al., 2009). Ide o správanie, ktorého hlavnou úlohou je privolať rodiča (človeka, ktorý sa o dieťa prevažne stará) v situácii ohrozenia. Dieťa môže ohrozenie vnímať zvonku, ak sa napr. objaví v jeho blízkosti niekto cudzí, alebo aj zvnútra, ak sa cíti v nepohode (je hladné, unavené,...) (Cassidy, 2008). ©The Metropolitan Museum of Art V oboch prípadoch sa snaží svojím správaním privolať svojho opatrovateľa, aby ho ochránil alebo sa postaral o jeho pohodlie. Toto „pripútavacie“ správanie má veľmi dôležitú funkciu – zabezpečuje prežitie die…
Čítať ďalej