Preskočiť na hlavný obsah

Workshop Komplexná trauma – február 2016

Reakcie účastníčok na workshop s Dr. Arthurom Becker-Weidmanom vo februári 2016


„Zaujímavá, aktuálna téma, výborný, skúsený odborník.“
„Výborne vysvetlené pozadie problémov detí vystavených komplexnej traume – pochopenie súvislostí prostredníctvom praktických príkladov a ukážok. Veľmi oceňujem diagnostické techniky pre prácu s deťmi. Výborná atmosféra na workshope."
„Množstvo cenných informácií využiteľných v praxi.“
„Everything was perfect from the educational, social and any other point of view.“ (účastníčka z Poľska).
„Workshop bol pre mňa mimoriadne príjemný, dobre zorganizovaný, informatívny. Oceňujem, že prednášajúci bol veľmi flexibilný, „nepodceňoval“ poslucháčov, dobrá atmosféra celého priebehu, množstvo občerstvenia.„
Menovky:

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rodina z historickej perspektívy

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Ak v súčasnosti hovoríme o tom, ako sa rodina mení, ako naberá rôznorodé formy, môže byť užitočné obzrieť sa späť do histórie a zachytiť, akým vývinom rodina prešla. Vďaka tomu môžeme dať súčasný stav rodín do širších súvislostí a hlbšie porozumieť, čo všetko formovalo rodiny do dnešnej podoby.
Pôvod slov, ktoré sa zaužívali pre označenie rodinného spoločenstva, nám objasňuje, aký charakter mala rodina v dávnych dobách. Latinský termín familia z etymologického hľadiska označoval všetkých, ktorí obývali jeden príbytok, teda aj sluhov a otrokov nielen pokrvných príbuzných. ©The Metropolitan Museum of Art Na čele rodiny stál pater familias, ktorý mal neobmedzenú moc nad všetkými v rodine (Mitterauer, Sieber, 1982). V období stredoveku a feudalizmu bol na území strednej Európy charakter rodiny veľmi podobný pôvodnému významu slova familia. Rodina bola „vlastníctvom“ pána, na ktorého pozemkoch žila. Odvodzovalo sa od toho aj jej meno. Ak panstvo zmenilo majite…
Čítať ďalej

Reflektívna funkcia

Mgr. Daniela Husovská, PhD. Reflektívna funkcia iným slovom aj mentalizácia označuje kapacitu jedinca zachytávať mentálne stavy u seba aj u iných.(Fonagy, Gergely, Jurist, Target, 2002). Pod mentálnymi stavmi rozumieme myšlienky, pocity, priania, túžby alebo zámery. Tento koncept čerpá z viacerých psychologických disciplín – teórie vzťahovej väzby, psychoanalytickej teórie, ale aj kognitívnych neurovied (Slade, 2005).
Reflektívna funkcia je kapacita, ktorá sa utvára v procese vývinu. Vytvára sa postupne na základe každodenných interakcií. Osobná skúsenosť sa potom pretavuje do poznania všeobecnejších zákonitostí fungovania vlastnej psychickej reality a zároveň aj tých druhých. Umožňuje dieťaťu (aj dospelému) reagovať nielen na správanie ostatných, ale dané správanie vnímať cez vytvorenú predstavu o presvedčeniach, pocitoch, nádejach, plánoch, zámeroch iných (Fonagy, Target, 1997). Vďaka tomu, že deti pripisujú druhým mentálne stavy, môžu ich správaniu porozumieť, stáva sa pre ne zmysl…
Čítať ďalej